Hľadám ľudí z môjho kmeňa

Minulý rok som strávila mesiac na stáži v zahraničí. V tichých uliciach mesta Helsinki a divokosti Fínska som našla niečo viac ako len krásu severnej prírody. Objavila som v sebe otázky, ktoré mi dlho rezonovali v duši a najmä ma cyklili v mojich psychosomatických symptómoch a vzťahových vzoroch. 

Počas mojich septembrových prechádzok medzi modernou architektúrou a historickými pamiatkami som začala intenzívne premýšľať o svojich koreňoch a mieste, kde skutočne patrím. Návrat na Slovensko po takomto pracovnom pobyte mi ukázal, že moje pocity odlišnosti voči ostatným ľuďom z môjho okolia nie sú len povrchné, ale sú zakorenené hlboko v mojej rodinnej a rodovej histórii.

Vyrastala som s pocitom, že som odlišná. Neustále som sa snažila zapadnúť, až ma to stálo príliš mnoho síl.

Moja snaha vyhnúť sa vylúčeniu zo skupín sa premenila na dobrovoľnú samokontrolu, ktorá mi bránila byť sama sebou – divokou, otvorenou a hovoriacou svoju pravdu nahlas. Tento strach z odlišnosti a marginalizácie (aj keď som nikdy plne nezdieľala mainstreamové názory) ma prinútil zamyslieť sa nad vplyvom, ktorý naše slová a činy môžu mať na ostatných. A práve takto som sa ocitla na ceste k sebaakceptácii a hľadaniu svojho miesta vo svete. 

Čo sa stalo po mojom návrate z Fínska?

Keď som sa vrátila z Helsínk, cítila som silnú potrebu priblížiť sa k svojim koreňom a pochopiť, kým vlastne som. Cítila som obrovskú nespokojnosť s mojím súčasným životom a lokalitou, v ktorej som sa nachádzala. Nechápala som, čo sa deje a prečo chcem opustiť môj súčasný spôsob žitia. Vyhádzala som 80% môjho šatníka. Minimalizovala som všetko nepotrebné a spotrebné v mojom živote.

A rozhodla som sa pre hlboký ponor do rodinnej histórie. Začala som rozprávaním s mojimi najbližšími – súrodencami, mamou, ktorí mi poskytli cenné útržky informácií. A dôvodom nebol iba môj vnútorný záujem. Bol ním najmä fakt opakujúceho sa pocitu hlbokej bezmocnosti a prázdnoty. Nezastavila som sa len pri rodinných príbehoch. Zabezpečila som si genealogický výskum a podstúpila som stavanie systemických konštelácií, čo mi pomohlo vidieť vzťahy a udalosti v novom svetle. Na doplnenie puzzle som si nechala urobiť genetické testy. Výsledky boli pre mňa fascinujúce. Ukázali mi a naučili ma totiž prijať moje najtemnejšie a dlho potláčané osobnostné charakteristiky. 

Okno do minulosti vo mne odkrylo a vysvetlilo obrovské časti mojej identity, ktoré som okamžite a s veľkou hrdosťou prijala ako moje rodové dedičstvo.

Celý môj život som označovala mnohé moje vlastnosti ako slabé stránky, najtemnejšie časti, ktoré treba skrývať a ktoré som považovala za nepriateľov. Nepriateľov, ktorých treba poraziť, potlačiť, zadupať a schovať. No keď som začala pátrať v rodinnej a rodovej histórii, objavila som, že mnohé z mojich vlastností sú vlastne dedičstvom mojich predkov. 

A práve poznanie histórie mojich predkov bolo pre mňa oslobodzujúce.

Oslobodenie prišlo vo forme potvrdenia môjho hlbokého vnútorného presvedčenia, že mám nárok byť takou, aká som. A tento nárok sa mi vnútorne myšlienkovo potvrdil práve históriou spoznaním mojich génov. 

Zistila som, že som potomkom proto-Indo-Európanov, kmeňa Yamnaya, ktorý bol známy svojou silou a odvahou. Tieto vlastnosti, ktoré som kedysi považovala za slabosti (pretože ženy majú byť jemné), som začala vnímať ako dar. Uvedomila som si, že moja vnútorná sila a nezávislý duch sú v skutočnosti odkazom mojich predkov. Toto poznanie mi prinieslo nový pohľad na seba samu a na moje miesto vo svete.

Akí boli v skutočnosti ľudia z môjho kmeňa?

Presne túto otázku som si položila hneď potom, ako som si prečítala správu o mojom genetickom výsledku. A tak som začala pátrať viac. 

Kmeň Yamnaya, známy z obdobia okolo 3300–2600 pred naším letopočtom, bol významný pre svoj vplyv na genetickú štruktúru Európy. Tento kmeň, pochádzajúci z eurázijských stepí (žijúci na ponticko-kaspickej oblasti), je spojený s rozšírením indoeurópskych jazykov. Yamnaya kultúra sa vyznačovala pastierskym spôsobom života, vysokou sociálnou stratifikáciou a špecifickými pohrebnými rituálmi, ako sú mohylové hroby. Ich migrácia a interakcie s predchádzajúcimi európskymi populáciami mali zásadný dopad na genetickú štruktúru a kultúrne praktiky neskorších európskych spoločností.

Yamnaya ľudia boli vynikajúci pastieri, ktorí ako prví domestikovali kone a používali kolesové vozy, čo im umožnilo rýchlo sa pohybovať veľkými otvorenými priestormi. Mali svetlú pokožku, modré oči a svetlé vlasy, žili v malých skupinách alebo rodinných klanoch podobne ako vlčie svorky a boli zruční lovci. Ich strava bola bohatá na čerstvé proteíny, čo prispievalo k ich silnej kostrej štruktúre. Yamnaya kultúra bola aj zodpovedná za rozvoj technológií, ako je domestikácia koní a vývoj kolesa a voza. Okrem toho, vytvárali kamenné kruhy, ktorými označovali významné body a územia a mali prísne pravidlá týkajúce sa pohostinnosti. V politickom a ideologickom kontexte raného 20. storočia boli zjednodušené predstavy o indoeurópanoch zneužívané niektorými politickými skupinami a ideológiami na podporu vlastných rasových názorov, čo viedlo k odmietnutiu týchto teórií až do nedávnych pokrokov v archeogenetike.

A kto vlastne som "ja"?

Neustále som sa stretávala s pocitom, že väčšinové názory sú často zneužívané na obhajobu práv menšinových skupín, čo vedie k neustálej polarizácii spoločnosti. Vždy som bola presvedčená, že miesto rozdeľovania by sme mali hľadať spoločné znaky. Mojím dedičstvom kmeňa Yamnaya je pocit jednoty. Som presvedčená, že skutočná sila spočíva v jednote a porozumení, ktoré prechádza generáciami. 

Moje dedičstvo, pocit spolupatričnosti ma vedie k presvedčeniu, že by sme mali presiahnuť rozdiely a zamerať sa na to, čo nás spája.

Môj život digitálneho nomáda, hoci nie vždy chápaný alebo akceptovaný mojím okolím, ma taktiež spája s dávnym kmeňom Yamnaya, ktorý sa tiež neustále pohyboval. Tento spôsob života mi umožňuje byť slobodnou, neviažem sa k jednému miestu, ale nasledujem cesty, ktoré mi určuje srdce. Predstava, že by som si kúpila dom a usadila sa na jednom mieste na zvyšok života, mi je úplne cudzia. Moje kolesá ma vedú tam, kde cítim, že patrím, a to je pre mňa pravý domov. A zároveň cítim, že Európa je tým pravým miestom. 

V mojom živote zavádzam (pre mňa "autistické") rituály a hľadám pevné body, ktoré mi poskytujú istotu a štruktúru, bez ohľadu na prostredie alebo situáciu, v ktorej sa nachádzam. Táto potreba pochádza z môjho vnútorného presvedčenia, že jasné pravidlá a systémy sú základom pre harmonický život. Som predsa procesný a projektový manažér dušou aj mysľou. Rada učím a vytváram systémy v chaose. Zistila som, že tento prístup je taktiež inšpirovaný kmeňom Yamnaya, ktorý si cenil prísne usporiadanú spoločenskú štruktúru a jasne definované rituály. Tieto aspekty im pomáhali nielen prežiť, ale aj prosperovať v náročnom prostredí, v ktorom žili. Práve tento vzor mi dodáva odvahu a inšpiráciu pokračovať v implementácii podobných princípov do môjho každodenného života a uchovávať si moju láskyplnú disciplínu. Čo na tom, že ľudia hovoria, že nemusím byť na seba tak prísna, keď ja to mám v génoch a robí mi to dobre?

Ako hipoterapeut, moja práca a záujem o domestikáciu koní odrážajú hlboké spojenie s prístupmi a technikami kmeňa Yamnaya. Toto spojenie sa prehlbuje vďaka mojej preferencii stravy bohatej na živočíšne proteíny, ktorá je v súlade s diétou, akú pravdepodobne mali Yamnaya, zdôrazňujúc ich závislosť od chovu dobytka. Moje súčasné úsilie o vegetariánstvo z ekologických dôvodov odzrkadľuje moje hľadanie rovnováhy medzi historickým dedičstvom a modernými environmentálnymi hodnotami, čo je pre mňa veľkou výzvou, ako harmonicky spájať minulosť s prítomnosťou.

Moja preferencia pre menšie skupiny a obavy z veľkých spoločenských zhromaždení odzrkadľujú životný štýl kmeňa Yamnaya, ktorí uprednostňovali život v malých, úzko spojených rodinných jednotkách. Táto stránka mojej osobnosti naznačuje hlboké vnútorné spojenie s týmto kmeňom, ktorého členovia sa pohybovali v koherentných skupinách, čo im umožňovalo efektívnejšie spravovať svoje zdroje a udržiavať silné sociálne väzby.

Moje oceňovanie nezávislosti a samostatnosti odráža kľúčové charakteristiky Yamnaya kultúry, ktorá ctila autonomiu a osobnú slobodu. Moje záľuby a rituály, ako je obľuba tenisu a spojenie s antukou, nepriamo odkazujú na dedičstvo a tradície mojich predkov, ktoré sa prenášajú a transformujú v mojich vlastných záujmoch a praktikách, čím sa stávam živým odrazom ich životného štýlu a hodnôt.

A čo na záver?

V závere tohto putovania skúmaním mojej rodinnej a kmeňovej histórie chcem zdôrazniť, že moja cesta nie je o napodobňovaní života predkov z kmeňa Yamnaya v doslovnom zmysle. Je to skôr o odhaľovaní, ako hlboké porozumenie našej minulosti a životných mýtov, ktoré nás formujú, môže byť úzko spojené s našou osobnou históriou. 

Poznanie minulosti nám umožňuje akceptovať naše vlastné nedostatky a pochopiť ich ako významné časti našej osobnosti, namiesto ich marginalizácie. Procesorientovaná terapia hovorí o dôležitosti integrovania všetkých aspektov našej bytosti, vrátane tých, ktoré považujeme za slabosti, do koherentnejšieho a plnšieho obrazu seba samého. Práve toto ucelené chápanie nám umožňuje žiť autentickejšie a s väčšou akceptáciou seba a našej jedinečnej cesty životom.

Táto cesta ma inšpirovala k hlbšiemu záujmu o históriu a štúdium kultúrnej antropológie, ktoré ma fascinovalo už ako dieťa. Teraz sa k týmto témam opäť vraciam, aby som rozšírila svoje pochopenie o tom, ako kultúrne dedičstvo a rodinné príbehy ovplyvňujú našu identitu a životné cesty.

A na úplný koniec vás chcem povzbudiť v objavovaní rodinných a životných mýtov, aby ste si tiež našli čas. Nie až vo fáze, keď psychosomatizujete alebo sa točíte v kruhoch, či cykloch. Nech táto moja skúsenosť obohatí vaše chápanie seba samých a pomôže vám čeliť vlastným výzvam s novým uvedomeniam. Pripomeňte si, že každý z nás nesie bohaté dedičstvo, ktoré formuje našu súčasnosť a môže nám ukázať cestu do budúcnosti.